ALTERNATIVEREVUE - Básne a iná klasika

PUCKO
Pár Slov

Dúšok fantázie

Keď večer pred búrkou sa ochladí
slnko vtedy zemi dážď závidí
mesiac svieti kvapkám na cestu
a blesk si hľadá novú nevestu
mňa teší dúšok fantázie.

Keď les si šumí na konci jesene
parohy zhadzujú svoje jelene
vtáci sa lúčia s krajinou dvoj kríža
a ľuďom to pripomína svet Paríža
mňa teší dúšok fantázie.

Keď dom sa pýši svojou fasádou
ulica mení názov a nie náhodou
fontána uprostred sa v noci zapína
a dejiny na tú chvíľu budú spomínať
mňa teší dúšok fantázie.

Keď čierna vlajka plachtí vedľa národnej
zamračené, možno je aj pól jednej
dvanásť ruží leží len tak na stole
a dievča čaká sama seba na móle
ja strácam dúšok fantázie.


Jedenásť viet

Raz som ti napísal do tvojho denníka
ako si pamätám s tebou náš svet
vtedy mi napadla len jedna slabika
no dneska mi napadá jedenásť viet.

V prvej z tých viet sa s tebou milujem
v druhej si dávame navzájom zbohom
v tretej sa kvôli tebe pobijem
a štvrtú nespájam so žiadnym slovom.

V piatej som ti bol neverný
šiestu len ty odo mňa čakáš
v siedmej som pre teba nádherný
a v ôsmej ma opäť zvádzaš.

Deviata nás oboch miluje
desiatou sa láska končí
v jedenástej sa telo sťažuje
že prečo sa s tebou lúčim.


Krátke vety

Zajtra hneď ráno môj posledný list
vkladám do tvojich rúk a musím ísť
niekam preč z týchto slov čo vyjadrujú fantáziu
skladám z nich krátke vety a mením ich v poéziu.

Ako vždy neviem o čom je vlastne tá zmes
ktorú tvorím ktorú žil som včera aj dnes
a tak kráča moje telo tam
kde ostanem až naveky sám.


Posledná

Do mojich očí prichádza v jeden celkom bežný deň
posledná biela labuť, pričom sprevádza ju čierny tieň
posledný kúsok šťastia predáva mi v bielom prášku
tie ostatné vrelo mlčia, nevyslovia ani hlásku.

Posledné tmavé mraky zapršia nám nad hlavami
odjakživa sa chcem lúčiť a ďakovať so slovami
nepoznal som nikdy lásku aj keď ste ma milovali
všetky hriechy vašej duše, ste odjakživa vo mne ukrývali.

Do mojich dlaní mi vkladá dary večného života
posledná slza morí z ktorej sa vykľuje potopa
posledná vlna naráža do útesov skamenelých tiel
po ktorých vo vás ostáva len nemý úžas pier.

Posledná krátka veta, už dávno sa neskladá zo slov
a nejedna biela labuť chce byť viac tebou ako mnou
a preto ti na rozlúčku darujem jednu z týchto viet
no a ty na oplátku do mňa vkladáš čierny kvet.


Posledná II.

Posledný slnečný svit
keď večerom prešiješ niť
ránom sa preženie raj
veď ľudia chcú iba to naj
keď môžu len tak sa smiať
nad tým čo mali sa báť
a nemôže nič krajšie byť
ako posledný slnečný svit.

Posledná kvapka smoly
prichádza k nám a šťastím horí
vyháňa z nás úsmev slov
a nevedomky sa stáva mnou
a nevedomky ma v sebe zoviera
tak ako keď slnko umiera
uhasí sa v očiach morí
ako posledná kvapka smoly.

Posledné plačúce sny
chodia sem vo všedné dni
hľadajú svoje nariekanie
keď páchajú nepoznané
ich úlohou je roniť slzy
a neskôr nás to v duši mrzí
že ostali sme iba my
ako posledné plačúce sny.


Temnota

Vyfajčil som plno tabaku
a teraz mám všetkých na háku
zostalo mi zopár cigariet,
ale už mám málo zápaliek.

A tak je tu všade tma
a tak tu fajčím za temna
zostal som sám v tejto temnote
ako tá dedinka tam na samote.

A už som sám bez seba
už je to isté, že ma netreba
a len čo vyfajčím tých zopár cigariet
pôjdem si kúpiť za pakel zápaliek.


Posvätná krajina

Na ruke pristáva mi pierko
na ktoré neplatí zemská tiaž
na nos mi kýcha nosnou dierkou
ktorou mi do tela prenikáš.

Na dno dopadla slnečná žiara
v ktorej sa hanblivo usmievaš
to čo si chcela predtým si hrala
a v dnešný deň sa tváriš že máš.

Do očí padajú nám vločky
a mrznúce kvapky nás menia v sneh
cencúle smrti sa tvária mlčky
a rozplývajú sa v africkom sne.

Na druhej strane je moje žitie
a ľudské slová sa menia v dni
tie hriešne telá napoly síte
nám šepkajú že na vine sme iba my.

Napoly áno sa zo mňa spovedáš
krátkymi vetami prenikáš do mňa
tvoj príchod ustúpil zatrpklo do teba
a posvätná krajina ma vtedy spozná.

Do tváre fučí nám vánok
a v tvári vráskavie deň
zahmlenie očí, to stalo sa samo
keď točí sa hlava, to krúti sa zem.


Neznáma

Som v prvej desiatke tvojich nápadníkov
všetci ťa učia smiať len ja pochopiť ticho
slnko už zapadá, zahorí nebo
boh stvoril teba a zobral mi rebro
Teraz som hrbatý, možno aj Kučera
až takto výrazne si ma ty zmenila
nepútam výzorom skôr dvomi barlami
som v prvej desiatke lebo som neznámy.

Som v prvej desiatke, je nás len desať?
je problém vybrať si, môžeš nás striedať
mesiac sa gulatí, hrdlo mi zavíja
nejedná kráska ma preto odbila
Teraz som dobitý, možno aj debil
aspoň že teba, boh pre mňa stvoril
možno si ako ja, možno si prekrásna
si v prvej jednotke, lebo si neznáma.


Nevládzem žiť

Nevládzem žiť medzi ľuďmi
nevládzem žiť, možno som čudný
zostať sám sebou, to sa nedá
neviem sa zmeniť, milujem teba.

Nevládzem žiť nevládzem dýchať
na jeden nádych ťa musím získať
život je zmena, načo ho meniť
ty si tá žena s ktorou chcem...

Tak daj mi silu, tak sa mi vráť
tak len ma miluj, budem ťa žrať
nevládzem dýchať, nevládzem žiť
som proste prípad a tým som chcel byť.

Nevládzem dýchať, čo chceš a s kým
nevládzem myslieť, veď nemám čím
nedá sa vrátiť, čo som ti vzal
nevládzem, nechcem smútok a žiaľ.

Nevládzem, nechcem, nemám čo stratiť
nevládzem, nechcem sa k sebe vrátiť
nevládzem, nedám veď ty si si dala
to čo chceš vlastním, si jedna z mála.

Tak daj mi telo ja si ho rád prenajmem
len smelo, smelo, vieš že s tebou ja to viem
nevládzem dýchať, nevládzem žiť
som proste prípad a tým som chcel byť.


Krv a meč

Žiarivé nebo, hmla ho zakrýva
vlastenci sa prebúdzajú v nás
ona nás ničí, ona nás zabíja
raz skončila, druhýkrát tiež a predsa je tu zas.

Dnes utopí ma vo svojích očiach
od nej sa nedá len tak odýsť preč
už nevládzem, nevládzem už ani dýchať
sloboda, boj, krv a meč.

Vo mne sa prebúdza láska k vlasti
a to len preto, že chcem v nej žiť
nakoniec zomrieť, život mať krásny
no v prvom rade sa v nej narodiť.

Žiarivé nebo do očí oslepí ma
je to len zdanie, že ešte si
tá božia spravodlivosť nikoho neviníma
vždy keď sa objaví tak ma to poteší.

Už dobrých sto rokov neviem sa tešiť
sám v sebe ukrývam smútok a žiaľ
viem že môj život už nemožno zmeniť
a preto rozmýšľam čím som sa stal.

Kontakt na autora: 182krat@zoznam.sk

Späť do Básní -- Späť na hlavnú stránku

Web: SL-Soft Autor: BuzzMack Konfigurované pre 800x600 Prípadné závady nahlásiť na slsoft@zoznam.sk