ALTERNATIVEREVUE - Príbehy a poviedky

Veronika BABINCOVÁ
Najšťastnejší Valentín

Tamara vkročila do triedy. Dva zapletané vrkoče farby "špinavý blond" sa jej hompáľali okolo pliec. Podišla ku svojej lavici a hodila tašku na zem. V triede bola len jedna jej spolužiačka, ktorá si usilovne písala domácu úlohu z matematiky.
"Čauko. Máš úlohu z matiky?" pýta sa jej dievča, keď na chvíľu odtrhne pohľad od drobnučkých čísel tancujúcich na bielom papiery.
"Neviem. Pozriem sa." Tamara siahne do tašky a vytiahne pokrčený zošit.
"Hups. Moja matika je mierne pokrčená." Listuje v zošite, až kým sa nedostane na poslednú stranu.
"Do kelu. Končí mi zošit. Úlohu mám." Povie po prehliadnutí strany, keď medzi úhladne napísanými číslami a písmenkami nájde nadpis "Domáca úloha."
"Mali sme len tie tri príklady na strane 96, že?" s úľavou sa pýta dievča a odkladá zošit, pero a knihu.
"Myslím, že hej."
"V tom prípade mám úlohu už aj ja." Povie a vyťahuje ďalší zošit.
"Vieš geolu?"
"Čo ja viem. Učila som sa ju, ale . . ." Tamara nemôže dohovoriť, pretože ju preruší chlapec, ktorí práve vojde do triedy.
"Dajte mi rýchlo úlohu z matiky!" kričí, keď hádže tašku k lavici.
"Skús si ju vypočítať sám . . ."
"Do . . ."
"Nenadávaj!" Preruší ho Tamara, pretože vie aké slovo bude nasledovať.
"Dajte mi tú úlohu!" kričí naďalej chlapec.
Vtom vkročí do triedy veselo naladené dievča, stiahne si čiapku a jej tvár sa stratí v hromade kučeravých ryšavých vlasov. Keď si ich konečne upraví, podíde zozadu k Tamare, ktorá sa medzitým oprie o radiator, vykloní sa z okna a povie jej:
"Ahoj!"
Preľaknutá Tamara sa otočí:
"Ty! Vieš ako som sa zľakla?!"
"Tak sorry! Máš úlohu z matiky?"
"Hej."
"Ukáž mi tretí príklad. Vedela si ho?"
"Jasné. To bolo ľahké."
O pár minút, keď už je v triede väčšina študentov, ktorí tu majú byť, no aj tí, čo tu nemajú byť, zazvoní. Do triedy vojde profesorka v celkom dobrej nálade. Keď ju zbadajú, žiaci sa postavia a tí, čo tu nemajú byť, sa rýchlo vyparia.
"Sadnite si."
Profesorka si sadne a otvorí triednu knihu.
"Kto nám dnes chýba?"
"Nám nikto, ale keď už sa pýtate, tak Vacek."
"Nestarec, odpustite si svoje poznámky a radšej nám poďte predviesť k tabuli, čo ste sa na dnes naučili. Kde je zase Vacek?!" povie zvýšeným hlasom profesorka.
"Už chýba druhý týždeň. Nech mi tentoraz netvrdí, že museli odísť do Japonska za strýkom, ktorý bol dehydrovaný, pretože mu netiekla voda, a tak mu išli opraviť vodovod!"
Zrazu sa otvoria dvere a do tiedy vojde zadychčaný chlapec.
"Á . . . Vacek nás poctil svojou prítomnosťou. Kde ste boli minulý týždeň?!
"Pani profeskorka, neuveríte mi, ale . . ."
"Ak vieš, že Vám neuverím, tak mi to ani nehovorte. Ak zajtra za mnou neprídete s ospravedlnenkou od lekára alebo iným rozummným vysvetlením, prečo ste vymeškávali, budete mať neospravedlnené hodiny."
Vacek si sadne a neochotne vytiahne zošit z matematiky.
Deň pomaly prejde až konečne zaznie očakávaný zvonček, ktorý ukončí poslednú hodinu Tamarinej triedy. Všetci sa nahrnú do šatne. Tí, ktorí uprednostňujú špinenie dlážky pred "namáhavým" prezúvaním, vyletia z triedy a uháňaju ako bez duše von. Pomalým krokom zo školy vyjde aj Tamara so svojou kamarátkou Vandou.
"Aj ON dnes má 6 hodín." S úsmevom hovorí Vanda.
"Kto, prosím ťa?"
"No predsa Tomáš!"
"Aha. Ešte ťa to neprešlo?"
"Ako ma to malo prejsť, ešte stále je to ten najkrajší chalan na svete."
"Fajn. Prosím ťa švihni si."
Pred školou sa dievčatá na chvíľu zastavili. Vanda si potrebolvala niečo vytiahnúť z tašky, no bola to len zámienka, aby mohla zistiť, či aj Tomáš vyjde zo školy. Po chvíli skutočne vyšla z dverí skupina dobre naladených mladých chlapcov. Keď Vanda medzi nimi uvidela Tomáša, začala Tamaru plieskať po pleci.
"Prečo ma biješ?!" ohradila sa.
"Pozri tam je. Ó nie! On sa sem pozerá. Pozri, on sa na mňa usmial!!!"
A ukáže svoje biele zuby na znak úsmevu. Keď to chlapec uvidí, prestane sa usmievať a otočí sa ku kamarátom.
Na druhý deň vletí Vanda celá šťastná do triedy a kričí na Tamaru:
"Mám jeho číslo!!!"
"Super." povie Tamara smutným hlasom.
"Ty sa netešíš? Splní sa mi sen!"
"Aký?!"
"No, takže: Hneď ako som sa zmocnila jeho čísla, som mu napísala, že som to dievča, na ktoré sa včera usmieval a chcem sa s ním stretnúť . . ."
"Ty si potratila rozum?!"
"NEPRERUŠUJ MA! On mi napísal, že sa so mnou CHCE STRETNÚŤ! Dnes o tretej! Pôjdeš so mnou, však?"
"Ja, . . . ale to by si si mala vybaviť sama."
"Ale ja to sama nezvládnem! Nechápeš?! Musíš ísť so mnou!"
"Ale to sa nehodí. Fakt."
"Ak si moja kamarátka, tak tam prosím so mnou poď. Veľmi ťa tam potrebujem."
"No dobre." Súhlasila nakoniec Tamara.

O tretej sa obe kamarátky vydali na dohodnúté stretnutie. Vanda s úžasnou náladou a úsmevom na perách, Tamara bez nálady i úsmevu. Celé jej to pripadalo trápne.
Keď prišli na miesto stretnutia, Tomáš tam už bol.
Pozdravil prvý. "Ahoj."
"Čau!" vykríkla Vanda.
"Prečo si prišla aj s kamarátkou?"
"Chcela som, aby išla so mnou." Tomáš zostal zarazený stáť. Odpoveď nečakal od Vandy.
"Aha. Vieš čo, tam stojí môj kamarát, mohla by si mu ísť povedať, aby nám kúpil kávu."
"Môže ísť Tamara. Ozaj, nepredstavila som vás. Toto je Tamara."
"Ahoj." Pozdravila ho.
"Ahoj. Mohla by si za ním skočiť ty, prosím."
"No dobre." Súhlasila nakoniec Vanda a odišla.
Nachvíľu nastalo trápne ticho. Až po asi troch minútach sa Tomáš ozval:
"Ak mám byť úprimný, myslel som si, že tú SMSku si mi poslala ty."
Tamare to vyrazilo dych.
"JA?!"
"Áno."
"Ja som si myslela, že si sa pozeral na Vandu."
"Nie, pozeral som sa na teba."
Zase nastalo ticho. Po dlhej chvíli ho prerušila až Vanda, ktorá sa vrátila s iskrou v očiach a smutným výrazom na tvári.
"Tomáš, chcela by som ti niečo povedať."
"Aj ja tebe."
"Ak dovolíš začnem prvá. Nechcem, aby si sa na mňa hneval, ja som úprimne rada, že sa ti páčila, lenže ja som sa zmýlila. Nepáčiš sa mi ty, ale tvoj kamarát Erik. Ja som sa s ním teraz zoznámila a on je strašne fajn, trochu sme pokecali, a potom . . . no . . . Nevedel, že to ja som prišla za tebou, a tak ma pozval na valentínsky ples. Veľmi sa hneváš?"
Tomáš zostal ticho, no v duchu sa radoval. Aspoň jej nebudem musieť povedať pravdu. - pomyslel si.
"Ja sa vôbec nehnevám."
"Naozaj? To je super."

14. 02.
Tanečná sála žiarila všetkými možnými farbami tak, ako i róby prítomných dievčat. Všetci naplno tancovali, medzi nimi aj Vanda a Erik.
Len Tomáš a Tamara sedeli za stolom.
"Ideme tancovať?" opýta sa zrazu Tomáš.
"Dobre."
Vstúpia na parket a začnú tancovať. Tamara odrazu povie:
"Toto je môj prvý Valentín, čo ho netrávim sama doma."
"Som rád, že ho tráviš so mnou." Povie jej Tomáš. Potom už nič nehovoria, len tancujú a v duchu ďakujú bláznivej Vande za to, že sa zoznámili.

Kontakt na autora: veba@atlas.sk

Späť do Príbehov -- Späť na hlavnú stránku

Web: SL-Soft Autor: BuzzMack Konfigurované pre 800x600 Prípadné závady nahlásiť na slsoft@zoznam.sk