ALTERNATIVEREVUE - Príbehy a poviedky

J.B. THEKER
Darček

„Ty si taký egoista!" vyčítala mu to. On na to sprvoti nereagoval a stále jej hladil vlasy, „Už nejaký čas sa s tebou vláčim, no skoro nikdy si sa ma neopýtal ´Čo ťa trápi Kuca?!´ stále myslíš len na seba!"
„Čože?! Ja? ...tak prečo si so mnou šla? Mala si ostať doma zavretá v izbe s dvomi sestrami!" rozčúlil sa.
„Vieš čo?! Tak ja teda idem!" vytrhla sa mu z náručia a rozbehla sa cez staničnú halu. On vstal a bežal a kričal za ňou:
„Kuca, no tak! Neblbni!" Dobehol ju až vonku, pred stanicou. Schmatol ju za rameno a obrátil k sebe.
„Si protivný!" snažila sa mu vytrhnúť.
„Kuca, neblbni! Áno, som egoista, blbec a pako! No tak, vráť sa!" Ona sa naňho pozrela zvesila si batoh, podala mu ho a povedala:
„No dobre! ale robím to len preto, že ťa lúbim!" On ju chytil okolo pliec a vrátil sa s ňou späť do haly. Sadli si ta, kde aj pred tím a ona si opäť ľahla tak ako pred tím. On v zápetí vstal a v kávomate si kúpil silnú kávu. V hale boli okrem nich dvaja bezdomovci a predavačka lístkov za okienkom. Z rozhlasu sa už nieslo "Na koľaji druhej dávajte pozor!" Bol to neklamný znak toho, že sa blíži nočný expres. O chvíľu už stál na stanici a hala sa zaplnila pár cestujúcimi.
„Za chvíľu odídu... potom bude kľud!" povedal.
„Prepáč!" povedal len "tak do vetra".
„To patrilo akože mne?" čudovala sa dievčina. Hlavu mala položenú v jeho lone a nohy skrčené na lavičke.
„Fakt mi prepáč! Uvedomil som si, čo si mi tu hustila do hlavy..." Dievčina sa hneď prebrala. Posadila sa vedľa neho a začudovane sa na neho pozrela.
„Ty sa mi fakt nezdáš! Prepáč z tvojich úst... to je dosť zaujímavé!"
„Ty si ho ale odo mňa zaslúžiš! Všade si so mnou chodila aj teraz... Doma ťa asi zabijú..."
„Vyhovorím sa že nešiel bus... Veď v takejto chujavici!"
„Vieš čo? Zavolám Jurovi... Uňho hádam prespíme..." dvojica sa za krátku chvíľu vybrala smerom ku známemu - Jurovi, ktorý im vybavil nocľah u seba doma. Býval v štvrti, kde bolo nebezpečné pohybovať sa v noci vonku.
„To "prepáč" si dúfam myslel vážne?!"
„Áno... Prečo by som ho nemal myslieť vážne..?"
„Od teba - najväčšieho flákača v meste - to niekedy znie tak ľahostajne..."
„To je tou ulicou čo ma vychovala... a ísť domov? Matka bude zas nervózna alebo napitá alebo sa bude kurviť s nejakým kreténom... Ale čo poviem tebe, Kuca, tak to platí! Lebo ty si moje dievča! My Girl!" ona sa zastavila a začala ho bozkávať...
V tej zimnej fujavici, uprostred prázdnej ulice tam kráčali večný flákač a naničhodný pankáč v jednej osobe a jeho nespokojné dievča s kapucňou na hlave. On, dal si dole koženú bundu a prehodil ju dievčaťu cez chrbát...
„Len si ju obleč! Ja to nejako vydržím! Veď mám za teba nejakú zodpovednosť!"
„Zodpovednosť? Ja som zodpovedná sama za seba! Zabudol si? Dnes som oslavovala osemnásť!"
„Nezabudol," mladík si popravil vybíjaný opasok, „ale na oslave sa ti nejako nepáčilo..."
„Chcela som byť s tebou sama..."
„Veď si!" oponoval jej.
„Som.. ale to, čo s tebou chcem robiť... na to je tu moc zima!" Mladík sa usmial a dievčina mu pokudlila jeho strapaté vlasy.
„Kuca! ty predsa dobre vieš, že som na svoje háro alergický!"
„Viem... ale ja má predsa výhradné právo! Ty posledný nočný flákač..." smiala sa.
„He! A to nás ešte pred rokmi bolo viac! Kde sú tie časy..." vzdychol si.
Vstúpili do starého výškového paneláku a rozbitým interiérom sa dostali na šieste poschodie. Zazvonili pri dverách a za chvíľu sa im otvorili dvere do bytu, kde práve prebiehal marihuanový žúr.
„Juro!" zvolal mladík do bytu. Z dymu vyšiel skoro dohola ostrihaný pomenší chlapík
„No nazdar Flákač! Už ste tu?!"
„Máš pre nás niečo?"
„No... čo ste to chceli... jáj, no jasné! Môžte spať v spálni!"
„V takomto bordeli?" hnusil sa Flákač.
„Ale tam je klud! nechcem to tam rozhádzať, lebo mama by zajtra pindala! Hej, ale keď si to tam ráno upracete tak vás berem!"
„No jasné, čo si o nás myslíš! Ale chceme sa tam zamknúť!"
„Tak v pohode... ale tam žiadne drogy..."
„Keď to ty hovoríš... Ja som čistý a ona tiež!"
„Zalezte tam už..." Flákač a Kuca sa ocitli v miestnosti, kde vládol kľud a poriadok (na rozdiel od zvyšku bytu). Zamkli sa.
„Hovoríš, že ešte nemáš odo mňa darček? Tak sa vyzleč!" Dievčine sa rozžiarila tvár a začala sa na posteli vyzliekať. On vytiahol z bundy mierne nalomenú aromatickú tyčinku, ktorú ráno ukradol z hypermarketu. Hneď ju aj zapálil a položil do pohára, ktorý stál na nočnom stolíku. Dal si dolu mikinu, rifle a tričko. Zostal iba v slipoch. Aj dievčina už bola iba v spodnom prádle. On podišiel k nej bližšie a vyzliekol jej podprsenku aj nohavičky a hodil sa s ňou na posteľ. Začal jej oblizovať bradavky. Potom mu ona stiahla slipy a pripravila ho na sex. On si ľahol dole a ona bola na ňom.
Po sexe ležali na posteli a on prehovoril:
„To som nevedel, že si bola panna... Preto si bola taká... neuvolnená?"
„Preto... vadí to?"
„Mne nie!" prostoreko prehlásil mladík a zavrel oči.

Príbeh je z cyklu "Príhody jedného flákača"

Kontakt na autora: j.b.theker@azet.sk

Späť do Príbehov -- Späť na hlavnú stránku

Web: SL-Soft Autor: BuzzMack Konfigurované pre 800x600 Prípadné závady nahlásiť na slsoft@zoznam.sk