ALTERNATIVEREVUE - XXL

Jozef STUDENÝ
Bollocks III.:
"Volanie chlpačiny"

Letel som nad džungľou v Južnej Amerike, keď som robil malú prehliadku okolo
dedinského sveta. A potom sa to stalo:
Bol som niekoľko sto metrov nad pralesom vo vrtuľníku a zbadal som na palubnom okne biely hustý krém. A potom ďalšie a ďalšie. Bolo ich stále viac. Myslel som si, že to bola nejaká biologická zbraň, ale bolo to ešte horšie. Hovná od vtákov.
„Tak toto sklo umývať nebudem ani za tú piču!" zakričal som, nasadil som si
padák, skočil a vrtuľník som nechal napospas osudu. Ja hajzel som sa pozabudol a hľadejúc na oblak v tvare pŕs (po slovensky ceckov) som zabudol otvoriť padák. Našťastie som padol do jazera a prežil som to...
Pozn.: V skutočnosti by zo mňa ostal masný fľak, ale tento príbeh je do 8 rokov, takže nebudem vulgárny, ani nechutný.
...Ja kokot som otvoril padák, keď som bol už vo vode a začal som sa topiť. Už-už som videl Kurta Cobaina a z vody ma vytiahla krásna divoška. Keď som sa jej pozrel na hruď, oslepol som (obrazne ty blbec). Také peknučké nemá ani Pamela Lee.
„Ste v poriadku?" prekvapivo povedala po slovensky divoška.
„Jasné, že som. Kto vás naučil po slovensky? Misionári?" odvetil som.
„Ale piču," zhodila zo seba riasy, liány a rôzne tie tarzanovské odevy a na sebe mala len fialové plavky a pokračovala, ,,Som tu na dovolenke a zablúdila som. Hrala som sa na krásku z King Konga. Volám sa Mucová a vy?"
„Ja som Gay, teda Guy."
Zrejme to bola láska na prvý pohľad. Ale keby som sa s ňou vyspal, poslal by som ju do pi.., ale viete čo? Nebudem predsa vulgárny kurva tam. Hodili sme po sebe pohľady a slová a zrazu sme zistili, že nemáme čo dať do huby (jedlo). Rozhodli sme sa ísť uloviť nejakú tú rybu z jazera. Keď sme boli na plti, ktorá mimochodom bola pri brehu ako na zavolanie a dokonca mala návod na použitie a bola od firmy "Mbembe a papagáj", divoška zasiahla oštepom rybu. Načiahla sa po nej a zo zelenej vody ako výfuk z nosa, sa vynoril aligátor. Chcel sa do nej zahryznúť, ale ona sa uhla a našťastie jej stiahol
len podprsenku (mega šťastie pre mňa).
„Ty riťopich! Takto sa sa chová k dáme?!" zvolal som a skočil som za ním do vody. Nastal pästný súboj a divoška ma povzbudzovala:
„Teraz mu narvi palec do riti!"
Zlomil som mu chvost a on odplával preč. Vyšiel som na plť a divoška sa strachuje:
„Si v poriadku."
„Mám len pár modrín a potrhané ľavé vajco. Nič to nebolo, Muchľová."
„Mucová!"
Chytili sme ešte tri ryby a šli sme na breh. Divoška sa naklonila nad ohnisko, ktoré sme pred chvíľou zhotovili a začala ryby piecť. Ja som si s úžasom prezeral jej vnady.
„Ty úchyl!" povedala, poškriabala sa na riti a okolo vnád si zaviazala košeľu, ktorú vytrhla z mojej mužnej hrude ala Malý Lukáš. A ja som riekol:
„Máš ich pekne vyvinuté, Machľová."
„Som Mucová." Ryby sa po niekoľkých desiatkach minút upiekli a my sme ich
sfutrovali. Potom prišla noc, čo o takomto čase býva prekvapivo každý deň, a my sme zaspali. Ja som ležal na pôde tvrdej ako Kvetina riť a triesky sa mi zapichávali do chrbta ako špajdla do hovna, keď v ňom hľadáš hrozienka. Mucová ležala na mne, aby si nezničila svoje krásne telo. Štetka vyjebaná. Prebudili sme sa v nejakej osade. Okolo mňa boli samé ženy a obzerali si ma. Toto bola najšťastnejšia chvíľa v mojom úbohom živote. Boli sme totiž hosťami v osade amazoniek.
„Tak čo, Moravcová. Páči sa ti tu?" opýtal som sa.
„Volám sa Mucová!" prívetivo odvetila.
Chcel som nadviazať na humor, a tak som rukami, nohami vysvetľoval, že na vtipy (po Bratislavsky "ftipi" - fuj) sa treba smiať. A tak som sypal:
„Syn sa pýta otca:
- oci, čo by bolo so mnou, kebyže sa nenarodím.
- asi by si uschol na gauči."
A amazonky sa začali smiať. Potom som vypotil ďalší:
„Päť a päť je desať."
A ony ešte do väčších újebov. Potom mi nejako naznačili, že Mucová im pripadá ako konkurentka a chcú, aby sa na nej ukojili ich kone a potom by ju zjedli, ale ešte pred tým všetkým by jej odrezali jazyk a hodili do blata. (zázrak, že som to so svojimi 75 IQ pochopil). A tak sme vzali nohy na plecia (obrazne, ty sukin syn - bez urážky). Bežali sme a bežali, až nám dochádzal dych. Mucovej ani nie, veď má ešte plné dva zásobníky na hrudi :-).
O pár minút bezúhonného bežania sme dorazili do civilizovanej osady. Boli tam milý ľudia a dozvedeli sme sa, že tu žije slovenský farár a má vysielačku. Onedlho sme ho našli, ale pár krokov pred farou som sa začal drhnúť s kôstkou od nejakej bobule, čo som našiel po ceste a začal som upadať do bezvedomia. Mucová mi okamžite dala umelé dýchanie. Prebral som sa už po prvom vdychnutí, ale ďalej som sa robil, že som na pokraji smrti.
Asi po šiestich vdychoch som jej do úst strčil jazyk a potom mi dala facku. Postavil som sa a poďakoval som sa jej za záchranu môjho morbídneho života.
Keď sme vošli do fary, zoznámili sme sa s farárom, začal sa rozhovor:
„Potrebujeme si zavolať, aby po nás prišli." začala Mucová.
„Ja si potrebujem zavolať do Argentíny, aby priniesli lieky na maláriu!" povedal farár.
„No a?!" skonštatoval som.
„Táto vysielačka je už stará. Vydrží azda jedno použitie." zasa farár.
„Takže nám to nedovolíte." ja.
„Takže nie." farár.
Mucová sa nasrala ako Pročko, keď počul skladbu od HS, a s krucifixom mu jebla do hlavy a omdlel. Za toto jej v pekle budú čerti pichať vidly do kundy. Ona poslala cez vysielačku oznam na záchranu a o pár hodín po nás prišli malým lietadlom na miestnu pristávaciu plochu. Odťiaľ sme leteli na svetoznáme Slovensko a dali sme sa do kopy. Vzali sme sa a mali spolu dvoch odkundesov (deti).
KONIEC
Jozef Studený alias Snake

A je tu koniec série. Dúfam, že sa vám páčila a budete pokračovať v podobnom štýle. Zatiaľ hawk.
Autor

Kontakt na autora: knife@zoznam.sk

Spät do XXL -- Spät na hlavnú stránku

Web: SL-Soft Autor: BuzzMack Konfigurované pre 800x600 Prípadné závady nahlásit na slsoft@zoznam.sk